ZVUK AND
Nástroje stojace za andskou ľudovou hudbou Cusca
Quena flauta, zampoña píšťaly a charango v tvare pásavca dávajú andskej ľudovej hudbe jej nezameniteľný zvuk – čo každý z týchto nástrojov je a ako vznikol.
Pozrite si termíny predstavenia Cusco Folk Show na GetYourGuide ↗Kapela postavená na troch rodinách nástrojov
Živá kapela za andským folklórnym vystúpením zvyčajne stavia na troch vrstvách nástrojov: pozdĺžne flauty, panpipes a drnkacie struny, podporené bubnami a občasne harfou a husľami pri špecifických tancoch. Každý z nich má odlišný pôvod z predkolumbovského alebo koloniálneho obdobia, a keď ich počujete spolu — štebotavá melódia flauty, dychčivá harmónia panpipes a jasná, rytmická linka drnkacích strún — to je to, čo dáva andskej ľudovej hudbe jej okamžite rozpoznateľný charakter, či už ju počúvate na večernom predstavení, od pouličných hudobníkov na Plaza de Armas, alebo z nahrávky. Vedieť, čo presne vytvára každý zvuk, pridáva vrstvu ocenenia, ktorú väčšina návštevníkov úplne prehliada.
Quena — charakteristická flauta Ánd
Quena je priečna flauta s otvoreným koncom, tradične vyrobená z trstiny, bambusu alebo dreva, so zárezovým náustkom a zvyčajne šiestimi prstovými dierkami plus palcovou dierkou na zadnej strane. Patrí medzi najstaršie zachované andské nástroje – archeologické nálezy ju datujú stáročia pred incké obdobie – a jej dychový, mierne trstinový tón zvyčajne nesie hlavnú melódiu v ľudovom súbore; je to typicky prvý nástroj, ktorý si poslucháčovo ucho všimne. Hrať na nej dobre si vyžaduje značnú kontrolu dychu, pretože otvorený, zárezový náustok (na rozdiel od uzavretého pri zobcovej flaute) dáva hráčovi oveľa menší priestor na chyby vo výške tónu a farbe zvuku.
Zampoña — píšťaly hrané v pároch
Zampoña, známa aj ako siku, je súbor panových fláut vyrobených zo zviazaných trstinových rúrok rôznych dĺžok, pričom každá rúrka pri fúknutí cez horný okraj vydáva jeden pevný tón. Tradične je celá hudobná stupnica rozdelená na dva do seba zapadajúce diely – nazývané ira a arka – na ktoré hrajú dvaja hudobníci, ktorí si navzájom odovzdávajú tóny technikou s predinckými andskými koreňmi, hoci aj sólový hráč dokáže zahrať na kompletnú zampoñu s plnou stupnicou. Výsledný vrstvený, mierne posunutý zvuk – najmä keď si dvaja hráči vymieňajú frázy – patrí k najokamžitejšie rozpoznateľným textúram andskej ľudovej hudby.
Charango — lutna zrodená z nedostatku
Charango je malá desaťstrunová lutna, rozdelená na päť párových kurzov, ktorá vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou v 17.–18. storočí, keď sa španielska vihuela a gitara dostali s kolonistami do Ánd. Keďže stromy sú vysoko nad hranicou lesa na náhornej plošine Altiplano v okolí Potosí, odkiaľ nástroj pravdepodobne pochádza, vzácne, raní výrobcovia používali pancier z chrbta pásavca ako rezonančnú skrinku – praktické riešenie skutočného nedostatku dreva, ktoré je dodnes úzko späté s identitou tohto nástroja. Väčšina charangov, na ktoré sa dnes skutočne hrá, je však vyrobená z dreva alebo tekvice, pretože mnohí hráči i výrobcovia považujú drevo za lepší rezonátor, no príbeh o pancieri pásavca zostáva najznámejším príbehom o pôvode charanga.
Bubny, harfa a husle dotvárajú súbor.
Popri flautách, panpipes a charangu andská folklórna skupina zvyčajne pridáva bubon typu bombo pre rytmus a tempo – a v závislosti od toho, ktorý regionálny tanec sa práve predvádza, aj harfu a husle, teda dvojicu, ktorá sa tradične používa na sprevádzanie tanca nožníc, nie väčšiny ostatných čísel. Táto zmes predkolumbovských dychových nástrojov, koloniálneho brnkacieho nástroja a európskej harfovej a husľovej techniky je sama osebe malou, počuteľnou ilustráciou toho, ako andská folklórna hudba spája vplyvy z obdobia Inkov a španielskej koloniálnej éry do jediného, súdržného zvuku, namiesto toho, aby tieto dve tradície držala oddelene.
Instrument na prvý pohľad
Stručný prehľad nástrojov, s ktorými sa najčastejšie stretnete na folklórnom programe v Cuzcu, približne z čoho sú vyrobené a akú úlohu zvyčajne zohrávajú v živom súbore. Kapely kombinujú nástroje podľa toho, ktorý tanec sa práve predvádza – huayno sa opiera o quenu, charango a panpipes, zatiaľ čo tanec nožníc prináša harfu a husle. Žiadny z týchto nástrojov nie je výhradne viazaný na jeden tanec, a počúvať, ako kapela mení svoje nástrojové obsadenie v priebehu večera, je samo o sebe spoľahlivým signálom, že program prešiel na inú regionálnu tradíciu – často skôr, než sa viditeľne zmenia tanečníci či kostýmy.
Základné nástroje andského folklórneho súboru
| Nástroj | Tradične vyrábané | Úloha v súbore |
|---|---|---|
| Quena | Trstina, bambus alebo drevo | Hlavná melódia |
| Zampoña (siku) | Zviazané trstinové píšťaly panovej flauty | Harmónia, často hraná v prelínajúcich sa pároch |
| charango | Pásovec pancierový (dnes zvyčajne drevený) | Rytmický brnkaný sprievod |
| Bubon Bombo | Drevená škrupina, skrytá koža | Perkusie a tempo tanca |
| Harfa a husle | Drevené, črevové alebo kovové struny | Sprevádzajte konkrétne tance, napr. nožnicový tanec |